illyabey

Z minuloročného:

Svoje šťastie si človek uvedomí len vtedy, keď ho porovná s nešťastím susedovým. Práve túto príležitosť Slovákom dávajú ukrajinské voľby 2004, 2006, 2007 a 2009. Ukrajinci len snívajú o takých „fádnych“ voľbách, aké sú – podľa niektorých – na Slovensku.

S istotou môžeme predpovedať, že na Slovensku nebude tretie kolo týchto volieb. Ani na Ukrajine v roku 2004 neboli tri kolá, bolo to len opakovanie druhého.

Zároveň si neviem predstaviť, aby na Slovensku kvôli hádke medzi prezidentom a predsedom vlády (súpermi v ukrajinských prezidentských voľbách v roku 2004) bolo predčasne ukončené funkčné obdobie parlamentu, ktorý pracoval menej ako rok.

Na Ukrajine sa už teraz rozbiehajú neoficiálne volebné kampane – parlamentná i prezidentská, a to napriek tomu, že najbližšie riadne voľby budú až v zime 2010. Avšak zatiaľ si nikto netrúfne predpovedať, či naozaj budú.

Čo na Slovensku bude pred druhým kolom volieb chýbať:

- východná, resp. južná časť Slovenska nezvolá separatistický snem, ktorý Ukrajina mala
v Severodonecku;

- nebudú sa presúvať celé vlaky oficiálnych pozorovateľov volieb od kandidáta a kandidátky z východu na západ a naopak, polícia sa nebude snažiť ich zastaviť pred vstúpením do väčších miest;

- kandidáti a ich politické strany sa nedohodnú na ústavnej reforme na Slovensku;

- dávno mŕtvi voliči nevstanú z hrobu, aby hlasovali za toho či onoho kandidáta;

- žiaden obecný súd nezabráni financovanie celoštátnych volieb.

Akurát sa tuším zhodujeme v tom, že tí, ktorí vycestovali za prácou do zahraničia, prakticky nebudú mať možnosť hlasovať tam, kde momentálne žijú.

Roky 2005-2006 na Ukrajine úplne zmenili chápanie a význam strán. Predtým boli strany len „záujmovými krúžkami“, ktoré sa snažili napodobňovať systém západnej demokracie.

Počas kampane pred parlamentnými voľbami v roku 2006 sa však stali účinnými technologickými prostriedkami na to, ako dostať sa do moci – či už na celoštátnej úrovni alebo na úrovni alebo na úrovni samosprávy.

Rozkvitla stranícka korupcia – do parlamentu, do oblastnej, mestskej alebo obvodnej rady sa dalo vstúpiť aj cez úplatok. Chceš byť poslancom a osobne sa zúčastňovať na pokračujúcej privatizácii? Už nemusíš presviedčať voličov, že budeš brániť ich záujmy lepšie než iní uchádzači o mandát, stačí zaplatiť „technologickej“ štruktúre, ktorá sa volá „strana“, a hotovo: teraz môžeš predávať svoj poslanecký hlas. Ba čo viac – od stíhania zákonom si chránený poslaneckou imunitou. Tam, kde o moci rozhodujú peniaze a technológie, niet miesta pre demokraciu.

Ukrajinské strany prestali byť politickými organizáciami, sú to skôr akési krúžky obdivovateľov konkrétnych lídrov. Politické platformy sa podstatnejšie neodlišujú, voliči sú vedení výlučne osobnou charizmou jednej osoby, ktorej menom sa menuje blok strán (Blok Júlie Tymošenkovej, Národný blok Litvina...). A najzaujímavejšie je, že podľa prieskumov absolútna väčšina voličov nedokáže povedať, ktoré parlamentné strany sú ľavicové, a ktoré sú pravicové – a možno o tom nevedia ani samotné vedenia strán.

Spomenuté politické zmeny na Ukrajine sa postupne presadzovali počas uplynulých piatich rokov – a práve toľko budeme potrebovať na obnovenie chápania významu politických strán a úloh straníckych lídrov. Nebude to návrat k demokracii, lebo sa nemôžeme vrátiť tam, kde sme neboli, ale prvé kroky skutočnej demokracie. Dúfam, že súčasná svetová finančná kríza napomôže ukrajinskej politickej kríze rýchlejšie si uvedomiť spoločenskú chorobu, ktorou je nakazená Ukrajina, a toto uvedomenie si choroby sa stane začiatkom sociálneho uzdravenia.

Keďže prezident má na Slovensku iné postavenie ako na Ukrajine, slovenské voľby zrejme nebudú také útočné ako ukrajinské. A to Slovákom závidím.

Отсюда